Bígl (beagle)

Malé duriče na lov zajacov sa v Anglicku chovali už v stredoveku. Súčasný bígl sa však formoval až v 19. storočí, keď chovatelia ako reverend Phillip Honeywood vytvorili svorky malých, vytrvalých psov s výborným čuchom. Lovci ich sprevádzali pešo, preto nemohli byť príliš rýchle.

Pôvod názvu nie je istý, možno pochádza z francúzskeho slova „beugler“ (hlasno volať) alebo zo starej angličtiny „begle“ (malý). Bígle dodnes pracujú ako lovecké psy, na letiskách hľadajú potraviny v batožine a sú jedným z najobľúbenejších rodinných psov na svete.

Bígl je kompaktný, pevne stavaný durič stredne veľkej postavy. Meria 33 až 40 cm, má širokú hlavu, veľké hnedé oči s dobráckym výrazom a dlhé, nízko nasadené zaoblené uši. Chvost nosí vysoko, s typickou bielou špičkou, aby ho lovci videli v tráve.

Srsť je krátka, hustá a odolná voči počasiu. Najčastejšia je trojfarebná (čierna, biela a hnedá), uznané sú aj dvojfarebné kombinácie, napríklad citrónovo-biela alebo červeno-biela. Okrem pečeňovej sú prípustné všetky farby duričov.

Bígl je veselý, milý a mimoriadne priateľský. Ako svorkový pes miluje spoločnosť ľudí aj psov, výborne vychádza s deťmi a cudzincov víta skôr s chvostom ako so štekotom. Zle znáša samotu - nudiaci sa bígl kňučí, zavýja a ničí.

Jeho najväčšou vášňou je nos. Keď zachytí pach, ide za ním a zabudne na majiteľa aj na povely. Je zvedavý, žravý a vynaliezavý, dokáže otvoriť skrinku či kôš. Má hlasný štekot a typické „hlásenie“ na stope, čo treba zvážiť v byte.

Šteniatka bígla sú neodolateľné, ale kupujte len od chovateľa s preukazom pôvodu (PP), ktorý ukáže matku a doklady o zdraví rodičov, napríklad genetické testy na MLS a IGS. Bígl je obľúbený a často sa predáva z množiarní bez PP.

Šteňa bígla je veľmi zvedavé, preto si byt zabezpečte - odložte jedlo, topánky a káble. Od začiatku trénujte privolanie a samotu a socializujte ho. Privolanie trénujte na dlhej vôdzke, na voľno ho púšťajte len v bezpečnom priestore.