Plemená psov

Plemená psov: veľký prehľad podľa veľkosti, povahy a nárokov na starostlivosť

Plemená psov sa od seba líšia nielen vzhľadom, ale aj povahou, potrebou pohybu, náročnosťou na výchovu a každodennú starostlivosť. Pri výbere psa preto nestačí riadiť sa tým, čo sa vám páči na fotografii. V tomto prehľade zistíte, ako sa v plemenách psov zorientovať a podľa čoho vybrať takého psa, ktorý bude sedieť vašej domácnosti aj životnému štýlu. Plemená psov majú spoločný základ, no v praxi medzi nimi existujú veľké rozdiely. Niektoré psy potrebujú veľa pohybu a práce s človekom, iné bývajú pokojnejšie a lepšie zvládajú mestský režim. Dôležitá je aj veľkosť, typ srsti, miera samostatnosti, vzťah k deťom a ochota spolupracovať. Keď človek vyberá plemeno rozumne, často si ušetrí sklamanie, zbytočný stres aj výchovné problémy.

Prečo je výber plemena dôležitý?

Výber psa ovplyvní bežné fungovanie domácnosti na dlhé roky. Rozdiel nie je len medzi malým a veľkým psom, ale aj medzi pracovným, loveckým, spoločenským alebo pastierskym typom. Práve povahové nastavenie plemena často rozhoduje o tom, či bude pes spokojný v byte, či zvládne samotu, koľko pohybu bude potrebovať a ako náročná bude jeho výchova. Mnohí majitelia psov si vyberajú podľa vzhľadu. To je pochopiteľné, ale v praxi to nestačí. Pes s atraktívnym vzhľadom môže byť veľmi aktívny, hlučný, tvrdohlavý alebo citlivý na zmeny prostredia. Pri výbere preto odporúčame pozerať sa najmä na to, ako žijete, koľko máte času a čo od psa očakávate.

Ako sa dajú plemená psov rozdeliť?

Plemená psov sa dajú rozdeliť viacerými spôsobmi. Pre bežného majiteľa býva najpraktickejšie deliť ich podľa veľkosti, povahy a nárokov na starostlivosť. Takéto rozdelenie pomáha lepšie pochopiť, čo pes potrebuje v každodennom živote. Z kynologického hľadiska existuje aj oficiálne rozdelenie plemien do skupín podľa FCI. Táto medzinárodná organizácia pracuje s desiatimi skupinami plemien, napríklad ovčiarskymi psami, teriérmi, duričmi, stavačmi či spoločenskými psami. Toto delenie je užitočné najmä vtedy, keď chcete lepšie pochopiť pôvod a typické vlastnosti jednotlivých plemien. Oficiálny prehľad plemien a skupín vedie FCI.

Plemená psov podľa veľkosti

Veľkosť psa výrazne ovplyvňuje bývanie, manipuláciu aj každodennú starostlivosť. Zároveň však neplatí, že malý pes je vždy jednoduchší a veľký pes vždy náročnejší. Každá veľkostná kategória má svoje výhody aj limity.

Malé plemená psov

Malé plemená psov bývajú obľúbené najmä v bytoch a mestskom prostredí. Často sa ľahšie prenášajú, zvyčajne zjedia menej krmiva a niektorí majitelia ich zvládajú jednoduchšie aj pri cestovaní. Do tejto kategórie patria napríklad čivava, yorkshirský teriér, maltézsky psík, pomeranian alebo bišon. Treba však rátať s tým, že malé psy nebývajú automaticky pokojné. Mnohé sú veľmi živé, hlasné a citlivé na nedostatok dôslednej výchovy. Majitelia malých psov často podceňujú pravidlá, pretože pes pôsobí drobne a neškodne. Práve to však môže viesť k problémom so štekaním, separačnou úzkosťou alebo nevhodným správaním voči ľuďom a iným psom.

Stredné plemená psov

Stredne veľké plemená bývajú pre mnohé domácnosti zlatou strednou cestou. Znesú aktívnejší režim, ale často sa vedia dobre prispôsobiť aj rodinnému fungovaniu. Do tejto skupiny môžeme zaradiť napríklad kóliu, bígla, border kóliu, amerického stafordšírskeho teriéra alebo anglického kokeršpaniela. Pri stredných plemenách je dôležité sledovať hlavne povahu a pôvodné určenie. Niektoré sú vhodné k rodine a dokážu fungovať aj v byte, iné potrebujú veľa činnosti, pachovej práce alebo výcviku. Rozhoduje teda menej samotná veľkosť a viac to, na čo bolo plemeno šľachtené.

Veľké a obrie plemená psov

Veľké plemená psov zaujmú vzhľadom, pokojom a často aj vyrovnanejším prejavom. Patria sem napríklad labradorský retriever, zlatý retriever, nemecký ovčiak, bernský salašnícky pes, nemecká doga alebo leonberger. Viaceré z týchto plemien dobre fungujú ako rodinné psy, ale potrebujú dostatok priestoru, času a dôslednej starostlivosti. Veľký pes znamená aj vyššie náklady. Viac zje, potrebuje väčší pelech, silnejšie vybavenie a často aj náročnejšiu manipuláciu pri presune či zdravotných problémoch. Dôležitá je aj výchova od mladého veku. Keď veľký pes nemá hranice a základnú poslušnosť, problém býva výrazne ťažšie zvládnuteľný než pri malom plemene.

Plemená psov podľa povahy

Povaha psa rozhoduje o tom, ako bude vyzerať spoločné spolužitie. Niektoré psy sú veľmi kontaktné a ľahko sa učia, iné sú samostatnejšie, tvrdohlavejšie alebo citlivejšie. Práve preto je dobré pozerať sa na temperament rovnako pozorne ako na vzhľad.

Aktívne a pracovné plemená

Medzi aktívne plemená patria najmä border kólia, austrálsky ovčiak, belgický ovčiak, nemecký krátkosrstý stavač alebo viaceré pracovné a lovecké psy. Takéto psy bývajú inteligentné, ochotné spolupracovať a rýchlo sa učia. Zároveň však potrebujú veľa pohybu, zamestnania a mentálnej stimulácie. Ak takýto pes nemá dosť aktivity, môže si ju začať vytvárať sám. V praxi to znamená ničenie vecí, nadmerné štekanie, nepokoj alebo problematické správanie doma aj na prechádzke. Pre skúseného a aktívneho človeka môžu byť tieto plemená výbornou voľbou. Pre pokojnejšiu domácnosť však nemusia byť ideálne.

Pokojnejšie rodinné plemená

Niektoré plemená sú známe tým, že bývajú vyrovnanejšie a lepšie sa prispôsobujú rodinnému režimu. Často sem zaraďujeme zlatého retrievera, labradora, cavaliera king charles spaniela, bišona či niektoré menšie spoločenské plemená. To však neznamená, že nevyžadujú výchovu alebo pohyb. Aj pokojnejší pes potrebuje pravidelný režim, socializáciu a jasné hranice. Rozdiel býva skôr v tom, že jeho temperament nie je taký intenzívny. Pre rodiny s deťmi alebo začiatočníkov bývajú tieto plemená častejšie vhodnou voľbou, ak sa zároveň rešpektujú individuálne rozdiely konkrétneho psa.

Samostatnejšie a tvrdohlavejšie plemená

Niektoré psy pôsobia veľmi inteligentne, ale ich spolupráca s človekom nebýva automatická. Patria sem napríklad niektoré teriéry, severské plemená ako sibírsky husky alebo akita, ale aj niektoré strážne a primitívne typy. Takéto psy môžu byť výborné, no často vyžadujú trpezlivejší a skúsenejší prístup. Majitelia pri nich často riešia slabšie privolanie, väčšiu samostatnosť a menšiu motiváciu slepo poslúchať. To nie je chyba psa, ale vlastnosť, s ktorou treba počítať. V praxi pomáha realistické očakávanie, dôslednosť a dobre nastavený tréning od začiatku.

Plemená psov podľa nárokov na starostlivosť

Starostlivosť o psa neznamená len kŕmenie a venčenie. Plemená sa líšia aj nárokmi na srsť, pohyb, výcvik, zdravé návyky a čas, ktorý s nimi treba denne tráviť. Práve tieto rozdiely bývajú pri výbere často podceňované.

Náročnosť na pohyb

Niektorým psom stačí primerane dlhá prechádzka a kontakt s rodinou. Iné potrebujú každý deň dlhší aktívny pohyb, tréning, hry alebo šport. Typickým príkladom vyššej potreby pohybu sú pastierske, pracovné a lovecké plemená. Pri nich nestačí krátka prechádzka okolo domu. Majitelia často riešia, že pes je doma nepokojný, hoci vonku bol. Dôvodom býva to, že pes nepotrebuje iba fyzický pohyb, ale aj zamestnanie hlavy. Pachové hry, nácvik poslušnosti, aportovanie alebo riešenie jednoduchých úloh bývajú rovnako dôležité ako samotné kilometre.

Náročnosť na srsť a údržbu

Typ srsti rozhoduje o tom, koľko času strávite česaním, kúpaním a údržbou. Krátkosrsté plemená môžu menej plstnatieť, ale často výrazne pĺznu. Dlhosrsté plemená vyžadujú častejšie česanie a pri zanedbaní starostlivosti sa môžu tvoriť chuchvalce a kožné problémy. Pri niektorých plemenách treba počítať aj s pravidelnou odbornou úpravou srsti. Platí to najmä pri psoch, ktorých srsť dorastá a vyžaduje strihanie alebo trimovanie. Pre človeka, ktorý chce čo najmenej údržby, môže byť typ srsti rozhodujúci viac než samotná veľkosť psa.

Náročnosť na výchovu a výcvik

Niektoré plemená sa učia rýchlo a radi spolupracujú. Iné sú citlivejšie, temperamentnejšie alebo samostatnejšie. Náročnosť na výchovu teda nesúvisí iba s inteligenciou, ale najmä s ochotou psa reagovať na vedenie človeka. Začiatočníci často urobia chybu, že si zvolia veľmi výkonné plemeno len preto, že pôsobí šikovne alebo pekne. Takýto pes však potrebuje presné vedenie, konzistentnosť a každodennú prácu. V praxi býva pre menej skúseného majiteľa lepšou voľbou vyrovnanejšie a menej ostré plemeno.

Ktoré plemená psov sa hodia do bytu?

Do bytu sa nehodia iba malé psy. Dôležitejšia než samotná výška v kohútiku býva povaha, schopnosť oddychovať doma a celková náročnosť na denný režim. Aj väčší pokojný pes môže fungovať v byte lepšie než malý, ale veľmi hlučný a nevyrovnaný pes. Pre bytové bývanie bývajú často vhodné pokojnejšie spoločenské plemená, niektoré menšie až stredné rodinné psy a jedince, ktoré dobre zvládajú mestské podnety. Naopak, veľmi aktívne pracovné či lovecké plemená môžu v byte fungovať dobre len vtedy, keď majú dostatok pohybu, tréningu a správne vedenie.

Ktoré plemená psov sa hodia k deťom?

Pri psoch do rodiny s deťmi sa často hľadá priateľská povaha, trpezlivosť a dobrá tolerancia bežného ruchu. Často sa spomínajú retrievery, niektoré španiele alebo vyrovnané spoločenské plemená. Ani tu však neplatí, že existuje univerzálne rodinné plemeno pre každú domácnosť. Veľa závisí od výchovy psa, veku detí, dohľadu dospelých aj od toho, ako sa deti správajú ku zvieraťu. Aj veľmi priateľský pes potrebuje vlastný priestor, pokoj a rešpekt. V domácnostiach s deťmi odporúčame vyberať nielen podľa plemena, ale aj podľa konkrétneho temperamentu a pôvodu psa.

Plemená psov pre začiatočníkov

Začiatočník zvyčajne potrebuje psa, ktorý je dobre motivovateľný, primerane učenlivý a nemá extrémne nároky na pohyb ani veľmi komplikovanú povahu. Často sa preto odporúčajú plemená, ktoré bývajú kontaktné, sociálne a ochotné spolupracovať. Vhodné však nebýva hovoriť o ideálnom plemene ako o absolútnej istote. Aj pes vhodný pre začiatočníka môže byť náročný, ak pochádza z nevhodných podmienok, nemá socializáciu alebo sa s ním od začiatku pracuje nejasne. Pri prvom psovi preto pomáha zvoliť si realistické očakávania, nehnať sa za extrémnym výkonom a radšej staviť na stabilný temperament.

Najčastejšie chyby pri výbere plemena psa

Jednou z najčastejších chýb je výber podľa vzhľadu alebo popularity. Človek vidí krásneho psa na sociálnych sieťach, ale nevidí každodennú realitu. Nevidí potrebu pohybu, náročnosť výcviku, prácu so srsťou ani možné limity konkrétneho plemena. Ďalšou chybou býva podcenenie času. Mnohí ľudia chcú aktívne plemeno, no v skutočnosti nemajú priestor na pravidelný tréning a dlhšie prechádzky. Častý omyl je aj predstava, že malé plemeno nepotrebuje výchovu alebo že rodinné plemeno sa vychová samo. V praxi práve dôsledný začiatok rozhoduje o tom, ako sa bude so psom žiť o niekoľko mesiacov aj rokov.

Praktický prehľad: podľa čoho si vybrať plemeno

Nasledujúca tabuľka pomáha rýchlo sa zorientovať v tom, čo pri výbere sledovať najviac.

Ako si zúžiť výber v praxi?

Najlepšie funguje, keď si najskôr úprimne odpoviete na niekoľko otázok. Koľko času denne viete venovať pohybu a práci so psom. Či bývate v byte alebo dome. Či máte malé deti. Či chcete psa skôr na rodinný život, turistiku, šport alebo výcvik. A tiež, či ste pripravení zvládať srsť, hlasový prejav alebo samostatnejšiu povahu. Keď si tieto odpovede ujasníte, výber sa výrazne zúži. Potom už má zmysel porovnávať konkrétne plemená, hovoriť s chovateľmi alebo odborníkmi a zaujímať sa aj o konkrétnu líniu či jednotlivého psa. V praxi totiž nerozhoduje iba názov plemena, ale aj to, z akého prostredia pes pochádza a ako je vedený od mladého veku. Plemená psov sú rozmanité a práve v tom je ich čaro. Každé plemeno môže byť skvelým partnerom, ak sa stretne so správnym človekom a vhodnými podmienkami. Najdôležitejšie je pozerať sa na veľkosť, povahu a nároky na starostlivosť ako na jeden celok, nie ako na oddelené body. Ak chcete psa, s ktorým sa vám bude dobre žiť aj o niekoľko rokov, vyberajte rozumne a bez zbytočného idealizovania. Dobrý výber nezačína pri vzhľade, ale pri pochopení toho, aký život vediete a čo konkrétny pes naozaj potrebuje. Pri orientácii v pôvode a zaradení plemien môže pomôcť aj oficiálny prehľad FCI.